Deti z Buxtonu sa učia všetky predmety, čo je v príkrom rozpore s detstvom ich rodičov v otroctve. Dospelí v noci chodia na kurzy čítania. Ako povedal Nelson Mandela, „vzdelávanie je najmocnejšou zbraňou, ktorú môžete použiť na zmenu sveta.“
Komunita sa navzájom emocionálne podporuje a mestu sa dobre darí, pretože každý sa chystá pomôcť. Ak Eliáš chodí na ryby, pre svojich susedov vždy prinesie niečo navyše. Každá návšteva sa končí slovami „povedz svojej matke, pýtal som sa na ňu!“ Starostlivosť a vzájomná podpora sú chrbticou mesta.
Obyvatelia Buxtonu unikli nevýslovným hrôzam a sú odhodlaní vytrvať tvrdou prácou a odhodlaním voči komunite. Pán Leroy je príkladom pozoruhodnej schopnosti Buxtona nádej a odhodlanie. Neúnavne pracuje na tom, aby jedného dňa mohol svoju rodinu vyslobodiť z otroctva.